Kde bolo, tam bolo, v jednom krásnom lesíku žila pani Jeseň. Boli to úžasné dni! Pani Jeseň mala veľký čarovný štetec a maľovala ním stromy na žlto, oranžovo aj červeno. Sypala zo stromov šišky, gaštany, žalude a šípky. Všetky zvieratká a chrobáčiky sa tešili, no najviac tri kamarátske triedy z našej škôlky: veselé Stonožky, ľahučké Motýliky a žlté Kačičky. Jedného dňa však zafúkal silný severný vetrík: Fúúú- fúúú! a odfúkol pani Jeseni všetky farbičky z obrazov! Zostali len veľké biele obrázky
– emblémy tried. Pani Jeseň si sadla na pník a vraví: ‚Ojojój, čo teraz urobím? Kto mi pomôže ozdobiť moje obrázky?‘ Vtom sa z dvora ozval veselý štebot. Prichádzali malé stonožky dup – dup -dup, vzápätí prileteli malé motýliky a priplávali malé kačičky s rozkošnými vedierkami. „Nesmúť pani Jeseň, my ti pomôžeme ! Nazbierali sme si v parku a lese tie najkrajšie poklady – gaštany , žalude , farebné lístie, šušky aj šípky. Spoločne tvoje obrázky vyzdobíme !“ A veru , detičky sa poriadne snažili a pomáhali aj pani učiteľky, aby obrázky boli opäť ako namaľované.
Pani Jeseň sa im pekne poďakovala a detičky sa veľmi tešili, čo dokázali. Za odmenu im nechala aj pekné medaile a malú maškrtu pre každé usilovné ručičky. Unavení sa vracali do tried a veru sa im isto po dobrom obede snívalo o čarovnej pani Jeseni .
